| rdfs:comment
| - Artemidin krám v Efete, nesprávne aj Artemidin chrám v Efete známy aj ako „Artemisárium“, dal, podľa oficiálnej verzie, asi v roku 550 P.V.T. vybudovať kráľ Kroisos z Líbye, v meste E-fet, na pobreží Malej Ázie, pravlasti konope.
|
| abstract
| - Artemidin krám v Efete, nesprávne aj Artemidin chrám v Efete známy aj ako „Artemisárium“, dal, podľa oficiálnej verzie, asi v roku 550 P.V.T. vybudovať kráľ Kroisos z Líbye, v meste E-fet, na pobreží Malej Ázie, pravlasti konope. Podľa legendy bol Artemidin krám 112 m dlhý a 52 m široký, a hoci v skutočnosti bol oveľa menší, aj tak bol jednou z najväčších stavieb všetkých tých čias. Pokiaľ teda šlo o stavbu. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates z Efezu podpálil a zničil, vraj preto, aby sa jeho meno zapísalo do dejín. Zapísal sa do nich po zásluhe, pretože s podpaľovaním mramorových krámov máme aj dnes problém. Možno ho inšpiroval Luník IX, kde sa už vtedy experimentovalo s pálením železobetónu. Jediným ďalším možným vysvetlením je tunel. Teda nie tunel popod krám, ale tunel do rozpočtu staviteľov chrámu. Niektorí vedci sa domnievajú, že tunelári nahradili mramor lacnejším guľášom alebo papundeklom. Krám bol obnovený, keď mesto dobyl Alexander (Malho)Veľký, ale roku 262 po Kr. ho znova zničil Karel Gott so svojimi Góttmi. Efeťania ho vraj ešte raz obnovili, ale v 4. storočí sa stalo oficiálnym náboženstvom rímskej ríši kresťanstvo, ktoré preferuje inakšie krámy, a tak ho znovu rozjebali. Dnes sa z krámu nezachovalo takmer nič, vlastne zachovalo sa z neho to nič, vďaka čomu ho považujeme za jeden zo sedem čudov sveta. Súčasťou (divu) je práve to, že všetci naisto vedia, že existoval. Vplyvom dobového školstva a jazykovedy, respektíve vtedajšieho slohovania, bol chrám bol postavený v iónskom slohu. Štruktúrované to bolo prevažne z aniónov, onaniónov a len malého množstva katiónov. Pri jeho stavbe malo veľký význam aj víno, v čase núdze aj čučo. Bol lemovaný po oboch stranách dvojradovým ušľachtilo toporným stĺporadím, čo dnes nazývame „košiar“. Na strednom Slovensku sa tento typ stĺpovej ohrady nazýva aj „lesa“. Toto riešenie bolo vzdušné a nezničiteľná, guľa (z katapultu) ním hladko preletela, škody nenarobila a predstavovalo to jeden z najväčších cárachov svojich čias, lebo priemerný salaš býval o čosi menší, o almare ani nehovoriac. V kráme bola, podľa legendy, svätyňa (nevie sa, čo to vlastne malo byť), v ktorej stála socha bohyne Artemis, ozdobená kerkami a vzácnymi kovmi pírsingmi. Krám podopieralo celkovo 125 stĺpov, z ktorých každý bol 18 metrov vysoký. 26 stĺpov malo unikátny dvojmetrový reliéf falického tvaru. V kráme bolo veľa umeleckých diel, na ktorých sa podieľali najlepší sochári tých čias a aj umelci a mnoho robotníkov, lebo niekto to musel aj urobiť. Krám neslúžil len na náboženské obrady, ale aj ako shopping center, čo bola vlastne šopa, ale väčšia. Na strednom Slovensku sa taká šopa volá aj „kolešňa“ (vyslov: „koľešňa“).
|
![[RDF Data]](/fct/images/sw-rdf-blue.png)