| rdfs:comment
| - Čas (lat. Tempus) je neexistujúca jednotka, ktorú napríklad neuznával ani Albert, ktorý povedal, že „je relatívny“. Vedci vedia, že čas neexistuje hlavne preto, lebo nemá žiadnu hmotnosť a ani objem nemá. Niekto tvrdí, že čas má dĺžku, no chytiť sa nedá, tak teda nakoniec, kde má byť tá „dĺžka“. Niekto teda vedome klame. Čas je, podobne ako nečíslo, fiktívna, vymyslená jednotka. Za základnú jednotku času určili hodinu. Hodina je jednotka, ktorá má suplovať inú časovú jednotku, ktorá sa volá „potom“ a tejto konkurujú „skôr“ a „neskôr“. Niekto alibisticky tvrdí, že aj „hneď“ patrí medzi časové jednotky, no zvažujú, že medzi časové konštanty zaradia aj „už“. „Sa“ sa medzi časové jednotky nedostalo, zrejme preto, lebo malo slabé lobby.
|
| abstract
| - Čas (lat. Tempus) je neexistujúca jednotka, ktorú napríklad neuznával ani Albert, ktorý povedal, že „je relatívny“. Vedci vedia, že čas neexistuje hlavne preto, lebo nemá žiadnu hmotnosť a ani objem nemá. Niekto tvrdí, že čas má dĺžku, no chytiť sa nedá, tak teda nakoniec, kde má byť tá „dĺžka“. Niekto teda vedome klame. Čas je, podobne ako nečíslo, fiktívna, vymyslená jednotka. Za základnú jednotku času určili hodinu. Hodina je jednotka, ktorá má suplovať inú časovú jednotku, ktorá sa volá „potom“ a tejto konkurujú „skôr“ a „neskôr“. Niekto alibisticky tvrdí, že aj „hneď“ patrí medzi časové jednotky, no zvažujú, že medzi časové konštanty zaradia aj „už“. „Sa“ sa medzi časové jednotky nedostalo, zrejme preto, lebo malo slabé lobby. Podľa filozofických úvah a poučky je z fizyckého hľadiska čas jednotkou, ohraničenou začiatkom a koncom, či jednotkou merania dlhej, či krátkej chvíle (aj chvíľa je reálna časová jednotka). Čas delíme na čas a nečas a potom na čas či nečas (nemýliť si s pršom). Z hľadiska relativity existencie času sa dá hovoriť aj o minulom čase, prítomnom čase, budúcom čase, ale aj o novom čase a podobne. V množnom čísle sa vyskytujú hlavne staré časy, nové časy, ale aj zlé časy (paradoxne môžu byť aj budúce, či minulé) a dobré časy (paradoxne môžu byť aj budúce, či minulé). Predtým, teraz a potom - zaplotom, čo je čas ďaleko budúci, priam až nedožiteľný. Aby bol v čase poriadok a nemohol si každý okrem Chucka Norissa, určovať, či má čas alebo nie, niekto si povedal, že jednotka času základná bude jedna se - kunda. Zo šesťdesiatich se - kúnd je potom jedna minúta, výnimkou je cigánsko - rómska minúta, ktorá má sto se - kúnd. Potom je z týchto 60 - tich minút jedna hodina, v cigánsko-rómskom pašvárskom ponímaní je to zase samozrejme 100 minút. Čas, podobne ako intelekt, je cyklická fyzikálna veličina. Okolo svojej osy obieha rekurzívne, v romboidných cykloch. Tzv. meranie času je výsledkom pôsobenia protestantskej teológie. Čas v skutočnosti nehrá rolu, pretože človeka počká a niekedy aj dobehne. Človek síce môže žiť rýchlejšie a dlhšie, ale v skutočnosti žije bez ohľadu na čas. V meste môže potom človek žiť aj bez ohľadu na nečas. Slovo „čas“ sa hojne vyskytuje v ruštine. V tomto jazyku patrí medzi viacvýznamové, lebo pomenúva ako hodiny (часы), tak aj hodinky (часы).
|
![[RDF Data]](/fct/images/sw-rdf-blue.png)